Trpké ríbezle
V aute sedím,
z okna hľadím.
Myšlienky si triedim,
no do dobrej nálady sa už nenaladím.
Je mi smutno
za mojim svetom.
Je mi chladno,
tak utekám za svetlom.
Po čase zistím,
že svetlo ma nezohreje.
Tak trochu zneistím,
a vo mne depresia ďalej zreje.
Ešte nie je príliš veľká,
ale aj tak,
mojou najlepšou kamarátkou sa stáva čepielka.
No potom si spomeniem,
za čím sa celý život tak ženiem.
Nie je to dokonalý muž,
ba dokonca ani kabelka, špirála či rúž.
Myslím, že je to šťastie a sloboda,
no bojím sa,
čo ak to je len ich podoba?
Čo ak sa ženiem zlým smerom?
A čo ak si len bezvýznamne čmáram s perom?
Možno čakám stretnutie s pravou láskou,
no oči mám zalepené lepiacou páskou.
Tým pádom na každom moje oči vidia len to zlé,
a môj život je trpký ako nezrelé ríbezle.
Komentáre
Zverejnenie komentára