Tiež to dnes vidíš na dlhú bezvýznamnú myšlienkovú noc? Lebo ja áno. Dlho do noci rozprávať sa s niekým o jeho živote. O tom, čo zažil, čo zažiť chce.. Čo ho trápi. Čo by chcel zmeniť... Ešte pár týždňov dozadu som to zažívala aj ja. Ale teraz?
Postavila som si z kariet domček. A všetko mi jedným okamihom začalo padať. Nie naraz. Život použil "slowmotion" na to, aby som videla, ako celý ten domček šťastia padá. Karta po karte odchádza. A mne, po každej jednej karte výjde pár sĺz ale stále verím, že to prestane a nespadnú aj tie základy. Pozri, aká som naivná. Ako stále verím, že nejaký zázrak mi znova postaví domček a znova budem šťastná. Bohužiaľ, aj keď sa snažím chytiť tú kartu a znova ju položiť na domček, nejde to. Veď keď sa ti pomaly rozpadávajú aj základy, ako chceš urovnať strechu? Je to úplne bezvýznamné. A tak, jediné čo môžem robiť, prizerať sa na to, ako sa to všetko valí do úpadku. A zrazu si v prítomnosti a prichytíš sa ako rozmýšľaš nad začiatkom. Nad tou bolesťou, ktorá ťa sprevádzala celý čas kedy sa ti život rúcal ako tento domček z karát. A teraz sa pýtam... Oplatí sa hľadať tie staré karty a obnoviť si k nim vzťah aj keď ti takto dokázali ublížiť alebo si kúpiť nové a začať si s nimi budovať vzťah nanovo? Alebo zostať bez kariet? Spoľahnúť sa len na seba? Nechápem. Naozaj nechápem ako som sa dostala do tejto situácie. Síce som tých kariet nemala tak ako ostatní. Tí mali veľmi veľa kariet. Párkrát som im ich aj závidela. Teda aj závidím. Ale vždy, keď som si spomenula na tých mojich pár kariet, povedala som si že tieto karty sú výnimočné. A hlavne jedna z nich. Karta ktorá mi zmenila môj život. Robila mi ho farebnejším, krajším.. Tá karta, ktorá bola so mnou aj v tom najväčšom daždi. Aj v tej najväčšej zime, keď ma slnko obchádzalo kilometrami. Bola tu, aj keď všetky karty radšej odišli. A keď si uvedomím, že tá karta.. Práve teraz odchádza. Pomaly.. Pomaličky.. Už je pri dverách. Ale stojí tam, akoby čakala na pozdrav. Jeden krok nás delí od toho aby naša spoločná minulosť ostala len ako spomienka. Jeden zlý krok a už tu nebude. Karta, s ktorou som mala naplánovanú budúcnosť. A zrazu? Nenájde si na mňa ani minútu... pretože sa jej nechce. Karte, ktorej som verila, chcela som sa jej zdôveriť.. si na mňa nenájde čas. Kvôli tejto karte som kašlala na iné karty. Keď sa domček zrútil a niektoré karty zostali len tak na zemi, vybrala som si ju. Aj keď ma prosili iné karty o pomoc, povedala som si, že táto karta ma nezradí a budem opatrovať len ju. Budem jej pomáhať, rozosmievať ju... A teraz keď je ona na odchode... Za jeden krok ktorý zachvíľu urobí, budem sama. Nikoho nebudem zaujímať. Nikto sa nebude tešiť z môjho úspechu.
Kamarátstvo je o tom, že ste tu nonstop pre seba nie? Podporujete sa, veríte si a dokážete si pomôcť. Ty ako človek, potrebuješ raz za čas podať pomocnú ruku.Ani sa neunúvaš napísať či zavolať jej. Pretože už dopredu vieš jej odpoveď. Už vieš že ti povie NIE. To nie, ktoré ťa pichne na hrudi, že znova ti nemá kto pomôcť. Že znova preplačeš noc...
Ja som si na tieto veci teraz našla jednu jedinú osobu, ktorá ma naozaj nikdy nesklame. Viem to. Je to moja krv a záleží jej na mne najviac. Tak ako mne na nej. Tá osoba mi dala život. A jej dôverujem najviac. Jej môžem povedať svoje trápenia. Nevysmeje ma a ani mi nikdy nepovie že nemá čas alebo náladu. A až teraz som si uvedomila, že tú NAJVZÁCNEJŠIU kartu som mala stále pred nosom.
Chýba mi moja vzácna karta.
Komentáre
Zverejnenie komentára